Ako vieš, že nevieš?

Autor: Irena Kaczová | 12.5.2015 o 21:47 | (upravené 3.8.2015 o 1:25) Karma článku: 6,03 | Prečítané:  216x

V tomto svete je plno vecí krásnych, plno menej krásnych. A každý spraví veľa vecí dobrých, aj zlých. A mnoho toho vieme. A často vieme ešte viac, ako si myslíme.

Čo i len po chvíľke prežitej v tomto svete, vieme zrazu tak neskutočne veľa. A pritom to vždy je málo.

Jemne sa mi prehraboval vo vláskoch, užíval si aké sú dlhé a fascinovala ho ich farba.  Vraj ako by ich vybozkávalo slniečko. Vytvorili sme si svoj vlastný svet, našu bublinu a jemu sa to páčilo. Užívali sme si to čo je tu a teraz. Že sme spolu, že nás nič netrápi, že sa naozaj, nekonečne a bezpodmienečne ľúbime.  Obaja, vzájomne.  V našom svete, kde sme vypli všetko ostatné.  Pretože si dôverujeme. Pretože to môžeme.

Človek to potrebuje. Potrebuje cítiť vzájomnú lásku, bezpečie. Potrebuje byť šťastný, aby mohol rásť, tvoriť sám seba a svoj vlastný život.  Každý vie, že to potrebuje. Kým sa nezačne prispôsobovať, pod zámienkou, že sa chráni. A potom to už nechce priznať.

Povedal mi, že som krásna keď mám rozpustené vlásky, a že ma ľúbi a je šťastný. Uverila som mu ako nikomu inému. Povedal mi to so slzami v očiach. Pretože vedel, že tu takto nebudeme večne. No nechcel plakať. Vedel, že je chlap. A chlapi neplačú.

Muži môžu plakať. Vedia to a potrebujú to. A všetci to vieme. A všetci to potrebujeme.

Nakoniec sa rozplakal. Oprel sa o mňa, ako sa synovia opierajú o maminy. A rozplakal sa. S úzkosťou a bolesťou. A bol šťastný že plakal. Bol šťastný, že môže robiť to čo cíti. A potom si odo mňa vypýtal zmrzlinu.

Robiť to čo cítime. Aj to všetci vieme. A vieme, že vtedy nám je najlepšie, že vtedy sme sami sebou, vtedy ovládame svoj vlastný život. Vtedy sme šťastní. A plní lásky. Sami k sebe, sami k svojmu životu. Nech je akýkoľvek. Vtedy rastieme. A tvoríme seba, svoje vlastné ja.

Vypýtal si zmrzlinu, aj keď vedel, že ju nedostane. Už neplakal, no vtedy som v jeho očiach zbadala smútok. Akoby som ho zradila. Ľúbim ho, tak prečo mu nedám tú zmrzlinu, ktorú tak chce? Veď teraz doplakal, je mojou povinnosťou rozveseliť ho, pretože ho ľúbim. Ale on vedel, že mu ju nedám. Že ho bolí hrdielko a vtedy zmrzlinu nesmie. Vedel to. No vypýtal si ju. A zvalil ťarchu jeho problémov na mňa. Spravil to, aj keď vedel, že mu to nepomôže.

Sme len ľudia. Robíme kopu chýb, to vieme snáď najlepšie, v tom je každý majster sveta. No každú jednu chybu, ktorú spravíme, potrebujeme. A vieme, že ju potrebujeme. A aj tak urobíme ďalšiu- ľutujeme čo sme spravili. A potom ľutujeme, že ľutujeme.

,,Je mi to ľúto.,, Tváril sa, akoby ani nevedel prečo. Pre tisíc dôvodov, ktoré sa mu už stihli premlieť v jeho myšlienkach. Pre tisíc myšlienok, ktorými sa trápi.

Vždy vieme, prečo sa trápime.  A pritom vraj nevieme prečo to robíme. Ale každý to vie. Každý to jednoducho potrebuje. A nazývame to stratou času. A pritom nás to posunie presne tam, kam potrebujeme.

No a čo, že strácame čas. Je to náš čas, je na každom ako strávi svoj vlastný čas. Sme slobodné osoby, odkedy prídeme na tento svet. A náš čas patrí nám. Je to čas nášho vlastného života. Ten nám nikto nezaplatí. A všetci to vieme. Aj keď sa tak nesprávame, možno si to nie vždy uvedomujeme, ale vieme to. Každý to vie.  Vždy vieme presne to čo potrebujeme. A keď nie, tak sa to naučíme.

-„Ale keď ja neviem nakresliť trpaslíka..“

-„Ako vieš, že nevieš?“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za prešetrenie kauzy nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?